„Pondelok 6. júla Anjel môj, moje všetko, moje Ja! ...“ Týmito slovami začína Beethovenov list „Nesmrteľnej milej“.
List plný vášnivej lásky, ktorý však L. van Beethoven nikdy neodoslal a ktorý bol nájdený, skrytý v zásuvke jeho stola, až po skladateľovej smrti. Dodnes sa vedci sporia o tom, komu bol adresovaný, kde vôbec bol napísaný a v ktorom roku. Naisto sa vie, že bol napísaný na začiatku 19. storočia v bližšie neurčených kúpeľoch. Bol azda napísaný v Piešťanoch? Bola adresátkou niektorá z dvoch dcér grófa Brunsvika z neďalekej Dolnej Krupej, s ktorým bol v čulom kontakte? Alebo ich sesternica Giulietta Giuccardi, ktorej venoval „Sonátu mesačného svitu“? Viaceré indície tomu nasvedčujú.
Tradíciu Beethovenovho pobytu v Piešťanoch oživili predstavitelia piešťanských kúpeľov a Piešťanskej muzeálne spoločnosti v roku 1927 pri príležitosti stého výročia skladateľovej smrti.
Rozsahom neveľká zbierka pripomína možnú, i keď nedoloženú návštevu (pravdepodobne v roku 1801) tohto hudobného velikána v Piešťanoch. Návštevník múzea tu môže vidieť bustu L. van Beethovena, masku jeho tváre, zhotovenú ešte za jeho života, faksimile spomínaného ľúbostného listu, ako aj ďalšie predmety, viažuce sa na tradíciu Beethovenovho pobytu v Piešťanoch.
Dnes Beethovenovu tradíciu v Piešťanoch pripomína aj pomník L. van Beethovena v neďalekom parku ako aj názov ulice, na ktorej Balneologické múzeum sídli.
