Etnografická expozícia

Historická expozícia približuje niektoré najvýznamnejšie a najzaujímavejšie oblasti z histórie Piešťan a okolia. Rozdelená je na niekoľko častí. Chronologicky nadväzuje na expozíciu archeológie.

Návštevník tu môže vidieť ukážky stredovekej a ranonovovekej úžitkovej keramiky a výrobky zo skla, ďalej chladné zbrane ako meče, sekery, tesáky či neskorostredovekú šabľu a časti jazdeckého výstroja.

Spomenúť treba jedinečný nález hrebeňového napináka na kušu, ktorý nesporne patrí medzi najzaujímavejšie nálezy z okolia.

Pôsobivá a zaujímavá je i kolekcia zreštaurovaných keramických kachlíc z kachľových pecí, približujúca majstrovstvo miestnych kachliarov od 16. do 18. storočia. Podstatnú časť z nich predstavujú aj ukážky kachlíc z dielní habánov, nájdené pri posledných archeologických výskumoch kaštieľa v Chtelnici.

V samostatnej miestnosti je možné vidieť exponáty viažuce sa k prvej písomnej zmienke o Piešťanoch. V tejto časti expozície si návštevníci môžu pozrieť vernú kópiu – faksimile Zoborskej listiny z roku 1113 s najstarším názvom Piešťan „vila Pescan“, ďalej pečatidlá a vývoj obecného symbolu Piešťan od vyobrazenia sv. Štefana na najstarších pečatiach po súčasný mestský erb s tzv. barlolámačom.

Časť expozície je venovaná aj histórii najstaršej a dodnes stále tajomstvom opradenej stavby – ruinám gotického kostola v lokalite „Starý kláštor“ v Piešťanoch. Zastúpené sú tu ukážky gotických architektonických článkov a svorníkov, ako i drobnejšie predmety nájdené pri archeologických výskumoch v danej lokalite.

„Pondelok 6. júla Anjel môj, moje všetko, moje Ja! ...“ Týmito slovami začína Beethovenov list „Nesmrteľnej milej“.

List plný vášnivej lásky, ktorý však L. van Beethoven nikdy neodoslal a ktorý bol nájdený, skrytý v zásuvke jeho stola, až po skladateľovej smrti. Dodnes sa vedci sporia o tom, komu bol adresovaný, kde vôbec bol napísaný a v ktorom roku. Naisto sa vie, že bol napísaný na začiatku 19. storočia v bližšie neurčených kúpeľoch. Bol azda napísaný v Piešťanoch? Bola adresátkou niektorá z dvoch dcér grófa Brunsvika z neďalekej Dolnej Krupej, s ktorým bol v čulom kontakte? Alebo ich sesternica Giulietta Giuccardi, ktorej venoval „Sonátu mesačného svitu“? Viaceré indície tomu nasvedčujú.

Tradíciu Beethovenovho pobytu v Piešťanoch oživili predstavitelia piešťanských kúpeľov a Piešťanskej muzeálne spoločnosti v roku 1927 pri príležitosti stého výročia skladateľovej smrti.

Rozsahom neveľká zbierka pripomína možnú, i keď nedoloženú návštevu (pravdepodobne v roku 1801) tohto hudobného velikána v Piešťanoch. Návštevník múzea tu môže vidieť bustu L. van Beethovena, masku jeho tváre, zhotovenú ešte za jeho života, faksimile spomínaného ľúbostného listu, ako aj ďalšie predmety, viažuce sa na tradíciu Beethovenovho pobytu v Piešťanoch.

Dnes Beethovenovu tradíciu v Piešťanoch pripomína aj pomník L. van Beethovena v neďalekom parku ako aj názov ulice, na ktorej Balneologické múzeum sídli.

Expozícia generála Milana Rastislava Štefánika je venovaná najvýraznejšej postave novodobých slovenských dejín. Korene založenia tejto expozície siahajú ešte do obdobia vzniku a sprístupnenia múzea v roku 1933. Prvú expozíciu vytvorili ešte zakladatelia múzea na čele s Imrichom Winterom. Časť venovaná gen. Štefánikovi slúžila na pripomenutie a uctenie si Štefánikovej pamiatky zo strany kúpeľných hostí a návštevníkov neďalekej mohyly na Bradle, kde je gen. Štefánik pochovaný.

Pôvodný „Štefánikov kútik“, sa časom (s výnimkou období, kedy musela byť expozícia z ideologických dôvodov zrušená) rozšíril na samostatnú a pôsobivú expozíciu. Jej chronologické usporiadanie približuje Štefánikov život od detstva po tragickú smrť. Doplnená je jedinečnými exponátmi z pozostalosti gen. Štefánika ako i časťou zariadenia z jeho rodného domu v Košariskách.

Návštevník tu môže vidieť cenné predmety, ktoré si Štefánik priniesol zo svojich ciest, či už ide o predmety orientálneho pôvodu z ostrova Tahiti, z Japonska alebo predmety zo severnej Afriky. Z najzaujímavejších exponátov môžme spomenúť zlatom vyšívaný záves z Japonska z 18. storočia, ručne vyrábanú netkanú textíliu – „tapa“ a lykový odev z Tahiti, model lietadla Caproni Ca.33, na ktorom gen. Štefánik zahynul, jeho francúzsku uniformu, posmrtnú masku gen. Štefánika, vytvorenú sochárom Otakarom Španielom či poslednú fotografiu gen. Štefánika, zachytávajúcu ho pri lietadle krátko pred osudným letom z Talianska do vlasti 4. mája 1919 a mnohé ďalšie vzácne predmety.

V hlavnej expozícii múzea je časť venovaná piešťanským kúpeľom. Podrobne mapuje historický vývoj jedných z najvýznamnejších a v celosvetovom meradle najznámejších slovenských kúpeľov. Známe boli už v stredoveku, čo okrem iného dokladajú aj dobové tlače zahraničných autorov zo 16. storočia. Dejiny kúpeľného miesta sú prezentované na pozadí historického vývoja Uhorska. Nepriaznivo na nich vplývali udalosti zahraničnej i domácej politickej situácie a časté vojenské konflikty v 16. a 17. storočí. Najmä turecké vpády a tzv. stavovské povstania šľachty proti panovníkovi. V časoch relatívneho pokoja však dochádzalo k rozvoju kúpeľov.

V roku 1720 sa stali majetkom grófskej rodiny Erdödyovcov. Ján Nepomuk Erdödy inicioval výstavbu stálych kúpeľných zariadení a v roku 1778 dal postaviť prvú drevenú budovu vaňových kúpeľov. Majitelia dávali kúpele do prenájmu rôznym záujemcom, čo nie vždy prospievali ich rozvoju.

V rokoch 1829 až 1879 pôsobil v Piešťanoch Dr. František Ernest Scherer. Bol prvým stálym kúpeľným lekárom a v roku 1863 založil Vojenský kúpeľný ústav. Predmety z jeho pozostalosti sú súčasťou expozície.

V 19. storočí postupne pokračovala výstavba kúpeľov. Najvýraznejšie sa na ich rozvoji podieľala rodina Winterovcov, ktorá si kúpele zobrala do dlhodobého prenájmu (od roku 1889 až do ich zoštátnenia v roku 1940). Z ich iniciatívy sa dovtedy provinčné kúpele postupne stali skutočným liečebným miestom svetového mena a významu. Tento proces dokumentuje množstvo zachovaných materiálov a tvorí významnú časť expozície.

Návštevník sa oboznámi aj s množstvom významných osobností z kultúrneho, spoločenského či športového života, ktoré absolvovali liečebný pobyt v Piešťanoch. Patrí sem napr. spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Selma Lagerlöfová, maliar Alfons Mucha, lord Dwight Davis a mnohí ďalší.

Chronologicky najmladšia časť expozície je venovaná hydrogeologickým prieskumom a prácam spojených s reguláciou vážskej hladiny, ktorá mala zabrániť narušeniu režimu piešťanských termálnych vôd a tvorbe unikátneho liečivého bahna. Výsledkom bola výrazná úprava vzhľadu kúpeľného ostrova, ktorý po vybudovaní potrebných hrádzi nadobudol v podstate súčasný vzhľad. Významne sa na tomto procese podieľali prof. Ota Hynie a Mgr. Augustín Rebro, ktorí sa touto problematikou dlhodobo zaoberali.

Všetky vývojové etapy kúpeľov a udalosti s tým spojené sú dokumentované dobovými materiálmi, kolorovanými vedutami, plánmi kúpeľov, pohľadnicami, lekárskymi nástrojmi, modelmi a maketami niektorých budov. Celkovo tak expozícia sprostredkúva komplexný pohľad na vznik a rozvoj významného centra slovenského kúpeľníctva.

Predmety národopisného charakteru boli už v počiatkoch založenia múzea profilujúce a tvorili jeden zo základných pilierov muzeálnych zbierok. Svedčí o tom aj fakt, že už v roku 1928 bola zásluhou bratov Ľudovíta a Imricha Winterovcov v budove Kúpeľnej dvorany sprístupnená menšia expozícia nazvaná Etnografické múzeum. Aj po oficiálnom otvorení piešťanského múzea záujem o zberateľstvo etnografického materiálu neutíchal. Významnú odbornú a metodickú pomoc v tejto oblasti v čase založenia múzea poskytol renomovaný český etnograf a folklorista Antonín Václavík.

Expozícia v súčasnej dobe poskytuje prehľad ľudovej tvorivosti, estetického cítenia, zvykov a obyčajov ľudu osobitne piešťanského regiónu v minulosti, zhmotneného pomocou výberu exponátov v niekoľkých tematických okruhoch.

K bezpochyby najatraktívnejším exponátom patrí autentický trojpriestorový maloroľnícky dom z prelomu 19. a 20. storočia. Vstupná miestnosť je čiastočne predelená, jej zadnú časť tvorí tzv. čierna kuchyňa s otvoreným komínom. Najväčšiu miestnosť v dome tvorí izba – zariadená tradičným mobiliárom – stôl umiestnený diagonálne s pecou, lavica a stoličky, posteľ, kolíska, truhlice a skriňa. V izbe nechýbajú ani na skle maľované obrazy so sakrálnou tematikou. Vstup do usadlosti je lemovaný súsekmi na uskladnenie obilia, múky či strukovín. Návštevníka určite zaujme aj netradičný figurálny úľ v podobe muža v tradičnom odeve.

Predstavu o ľudovom umení ponúkajú podmaľby na skle a polychrómované drevorezby so sakrálnou tematikou, predovšetkým madony a piety. Mimoriadne cenná je pieta z okolia Piešťan, ktorá prekračuje rámec komorne ladených ľudových plastík a je vzdialenou a osobito poňatou ozvenou starej gotickej predlohy. Obdiv si určite zaslúži i betlehem inšpirovaný pastierskym prostredím.

Remeselná zručnosť hrnčiarov je doložená bohatou kolekciou tvarovo i druhovo rôznorodej maľovanej, glazovanej i neglazovanej keramiky. p>

Vo veľkej miere sú tu zastúpené aj ľudové textílie – najmä piešťanský a krakoviansky tradičný ľudový odev, odevné súčiastky, výšivky a tkaniny typické pre región. Časť expozície tradičného odevu je doplnená predmetmi dennej potreby, pracovnými nástrojmi i predmetmi, ktoré boli súčasťou obradového folklóru.

V expozícii je vystavených i viacero výtvarných diel s etnografickou tematikou od autorov, ktorí žili a tvorili v Piešťanoch. K známejším nesporne patrí Aurel Kajlich. Kolekcia obrazov kňaza a akademického maliara Alexandra Buznu je vydareným umeleckým vyobrazením tradičného spôsobu odievania a sviatočného života v Piešťanoch z prelomu 19. a 20. storočia.

V geologickej časti expozície sú spracované najvýznamnejšie lokality skamenelín zo širšieho okolia mesta.

Paleontologické lokality sú reprezentované Chtelnicou, kde sa nachádza významné nálezisko druhohornej spodnojurskej fauny. Z lokality bolo opísaných množstvo druhov amonitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov, skamenené drevo ihličnatých stromov, schránky červov, žraločích zubov a koraly. Objemom nálezov sa toto nálezisko radí medzi najbohatšie spodnoliasové v Karpatoch, a tým aj v celej strednej Európe.

Ďalšou dôležitou lokalitou je Prašník. Pri západnom okraji obce sú odkryté vrstvy senónskych piesčitých vápencov. Pri ich výskume v roku 2013 bola objavená bohatá fosílna fauna ulitníkov, lastúrnikov a aj stavovcov. Zaujímavosťou je prítomnosť druhohornej flóry, ktorej nálezy sú vzácne v rámci celého územia SR.

Ďalší zaujímavý geomorfologický celok je Rádiový vrch (Červená veža). Vrch pútal na seba pozornosť obyvateľstva už od dávnych čias, najmä vďaka pestrému sfarbeniu geologických vrstiev a dominantnej polohe. Tieto pestro sfarbené vrstvy (Banka vrstvy) obsahujú bohatú fosílnu flóru z obdobia neogénu. Významná je aj kolekcia pleistocénnych cicavcov.

Najvýznamnejším exponátom je lebka mamuta nájdená v tehelni v Borovciach.

Vystavené kostrové pozostatky zahŕňajú ukážky zubov a kostí mamutov, fragment lebky nosorožca srstnatého, parohy jeleňa a soba, stoličku deinotéria nájdené v okolí Piešťan.

Súčasťou prírodovednej expozície je aj botanická časť, v ktorej má návštevník možnosť oboznámiť sa s osobnosťou významného botanika prof. Karla Domina. Je doplnená o vybrané druhy vyšších húb a vyšších rastlín z okolia Piešťan.

V zoologickej časti si môže návštevník prezrieť biologické preparáty lastúrnikov, vodných a suchozemských ulitníkov, denných a nočných motýľov, vážok a chrobákov.

V roku 2016 bola s finančnou Podporou Fondu na podporu umenia poskytnutou z verejných zdrojov inštalovaná úplne nová prírodovedná expozícia. V rámci nej bol zhotovený súbor nových pultových vitrín s vlastným osvetlením. Prezentované sú v nej zbierkové predmety geológie, paleontológie, sedimentológie a vybrané zbierkové predmety z fondov živej prírody (článkonožce). Expozíciu dopĺňajú veľkoplošné postery.

Zaujímavosti

• Najväčším exponátom paleontologickej expozície je lebka mamuta nájdená v tehelni v Borovciach.
• Najrozsiahlejšia je kolekcia fosílií z lokality Prašník, ktorá obsahuje viac ako 10 000 vzoriek.
• Najväčší zub na svete druhu Deinotherium proavum, bol nájdený pri stavbe hydrocentrály v Maduniciach.
• Najväčším exponátom zoologickej expozície je preparát sumca veľkého.

Expozícia dokumentuje históriu osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia, ktorá siaha do dávneho praveku. Oblasť mesta a jeho najbližší región sa nachádza na západnom Slovensku v severnej časti Trnavského kraja. Ohraničujú ho pohoria Malé Karpaty a Považský Inovec.

Človek prichádza do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Pravekí lovci si všimli prírodné danosti tohto prostredia. Ich pozornosti neunikli v zime nezamŕzajúce termálne pramene, okolo ktorých sa koncentrovala zver, bohatý svet ramien rieky Váh a vyvýšené polohy vhodné na osídlenie, na ľavom brehu, bezprostredne nad prameňmi chránené pred pravidelnými záplavami rieky. Rieka Váh výrazne ovplyvňovala charakter osídlenia tejto oblasti, vývoj kúpeľov i mesta Piešťany po tisícky rokov.

Zaujímavé a unikátne sú nálezy pozostatkov pravekých zvierat. V novej archeologickej expozícii sú prezentované aj nálezy z najnovších archeologických výskumov múzea – mamutie kly a kamenné nástroje z novoobjaveného náleziska z mladšieho obdobia staršej doby kamennej z Krakovian-Stráží. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie archeologické náleziská v Moravanoch nad Váhom. Z polohy Podkovica pochádza vôbec najstaršia známa ľudská plastika z územia Slovenska – plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla – Moravianska Venuša, ktorej vek je 22 800 rokov pred n. l. Táto unikátna plastika sa našla náhodne. Na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia ju vyoral moraviansky roľník Štefan Hulman-Petrech. V expozícii môžete obdivovať veľmi kvalitnú kópiu Venuše z Moravian.

Z táborísk lovcov pochádzajú i štiepané kamenné nástroje, úštepy – odpad vzniknutý pri výrobe nástrojov a našiel sa tu i krásny náhrdelník zhotovený z mušlí.

Mladšia a neskorá doba kamenná ( 5000 – 2000 pred n. l.) znamená aj v piešťanskom regióne zmenu hospodárstva pravekých spoločenstiev. Jeho základom sa stalo poľnohospodárstvo. Tento produktívny spôsob zaobstarávania obživy – pestovaním obilnín a chovom dobytka znamenal úplnú premenu v spôsobe života. Pravekí roľníci žili usadlým spôsobom života, ktorý si vyžiadal cyklus roľníckeho roku. Jednotlivé kultúry tohto obdobia sú v okolí Piešťan zastúpené objavmi sídlisk, pohrebísk i množstvom ojedinelých nálezov. Objavuje sa keramika zdobená maľovaním a rytými ornamentmi, nádoby v tvare zvierat, hlinené ľudské plastiky, ale i kostené šidlá, parohové motyky a drobné štiepané nástroje. Unikátny je súbor nálezov z hrobu zo záveru mladšej doby kamennej, ktorý tvorila nádoba, kamenný nôž, náhrdelník z prevŕtaných psích zubov, nášivky zhotovené z lastúr, medená špirálka a ozdoba krku.

Doba bronzová (2000/1900 – 800/750 pred n. l.) je pomenovaná podľa nového materiálu – bronzu – ktorý sa uplatnil pri výrobe nástrojov, šperkov i zbraní. V období prechodu – v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej sa objavujú prvé kovové nástroje. Boli takmer z čistej medi, ako napríklad nádherné sekeromlaty z Hrádku, Vrbového. Ale objavujú sa i prvé bronzové sekerky a stále sa používajú aj kamenné a kostené nástroje. Eneolitické kostrové pohrebisko bolo preskúmané vo Veselom a jeden z hrobov bol prenesený do expozície múzea tak ako sa našiel. Významnými náleziskami z tohto obdobia sú – opevnená osada zo staršej a strednej doby bronzovej vo Veselom, objav obydlia zničeného požiarom s množstvom nádob vo Vrbovom, nálezy pokladov nástrojov, ozdôb a zbraní z Banky a Piešťan, hradisko zo strednej doby bronzovej v Ducovom na Kostolci. Z neskorej doby bronzovej sú to žiarové pohrebiská v Banke, Hubine, Kocuriciach, Krakovanoch i Rakoviciach. Z nálezísk pochádzajú nielen kovové nástroje (sekerky, sekeromlaty, kosáky), šperky a doplnky odevu a účesu – ihlice, spony, prstene, špirálky ale i veľké množstvo keramiky –amfory, šálky, misy, džbánky, cedidlá a i. Okrem toho i tkáčske závažia – doklad textilnej výroby, doklady spracovania kosti a parohu – šidlá, hladidlá, kostené brusle, súčasti konského postroja a fragmenty foriem na odlievanie kovových nástrojov.

Staršia doba železná – doba halštatská (750 – 450 pred n. l.) patrí k slabšie preskúmaným úsekom praveku v Piešťanoch a najbližšom okolí. Okrem dokladov spracovania železa, je to len zopár ojedinelých nálezov.

Mladšia doba železná – doba laténska (450 – prelom letopočtov) je obdobím keď územie Slovenska, predovšetkým jeho úrodné oblasti, ale i oblasti s výskytom nerastného bohatstva, osídlili keltské kmene. Na stredné Považie, do okolia Piešťan, prenikli o niečo neskôr, na konci 2. storočia pred n. l. Z neskorolaténskych lokalít v Moravanoch nad Váhom pochádza strieborná keltská minca a železný laténsky nôž. Na prelome letopočtov sa územie Slovenska dostáva do susedstva Rímskej ríše – jej provincií Panonnia (v západnom Maďarsku) a Noricum (v dnešnom Rakúsku). Hranicu tvorila rieka Dunaj. Napriek tomu rímske vojská prenikli na naše územie a bojovali s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov na území Slovenska. V časoch mieru sa na našom území pohybovali i rímski obchodníci, čo nám dokladajú i nálezy rímskych mincí z okolia Piešťan, rímske výrobky – hlinená vázička a lampička nájdené v dedine Banka. Vystavená je aj zaujímavá kolekcia nálezov z rímskeho mesta Carnuntum v dnešnom Rakúsku, neďaleko hraníc zo Slovenskom. Do piešťanského múzea ju daroval jeho zakladateľ Imrich Winter.

Vystavená zbierka rímskych mincí okrem iného poskytuje predstavu nielen o minciach, ktoré sa používali aj na území Slovenska, ale je i pekným príkladom portrétov na minciach. Aj vďaka nim vieme ako vyzerali rímski cisári – tí najznámejší – Augustus, Traján, Hadrián, Marcus Aurelius ale i tí menej známi.

Z celoslovenského i európskeho hľadiska je unikátny objav dvoch bohatých, tzv. kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej (3. – začiatok 4. storočia n. l.) a tretieho skromnejšieho hrobu v dedinke Stráže, dnes súčasť obce Krakovany. Skromnejší hrob obsahoval len bronzový kotlík, ktorý slúžil ako urna – boli v ňom uložené kostičky z nebožtíka spáleného na hranici.

Prvý kniežací hrob objavili v roku 1933 pri ťažbe hliny a časť nálezov sa vďaka V. Vlkovi a českému archeológovi J. Neustupnému dostala do piešťanského múzea. Dňa 23. februára 1939 sa taktiež pri ťažbe hliny našiel druhý bohatý kniežací hrob. Člen Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a správca múzea Ernest Opluštil zachránil a do zbierok múzea získal množstvo predmetov: strieborné spony, strieborné ostrohy, bronzovú kanvicu a obetnú misku, tenkostennú bronzovú kanvicu, cedidlo s plochým nezdobeným držadlom, bronzovú misu s troma závesnými kruhmi, striebornú misu taktiež s troma závesnými kruhmi, bronzovú trojnožku zdobenú hlavičkami boha Merkúra, zvyšky troch drevených vedier s bronzovým okutím, strieborné sitko, tepanú striebornú misku, strieborný nožík zdobený zlatou fóliou, strieborné šidlo, dve strieborné lyžičky, súprava strieborných a pozlátených kovaní opaska, bronzové hroty a strieborný hrot šípu, keramický tanier a kostený hrebeň. Pozoruhodná je súprava hracích kameňov zo spoločenskej hry na spôsob hry mlyn. Nálezy zo Stráží sa stali kvalitným základom archeologickej zbierky múzea. Vôbec po prvýkrát je nález vystavený komplexne. Vďaka spolupráci s Centrálnym rímsko-germánskym múzeom v Mainzi (RGZM) boli vybrané predmety tohto súboru citlivo a mimoriadne kvalitne reštaurované v špecializovaných laboratóriách tohto múzea. Zreštaurovali unikátny súbor rímskeho skla (dve sklené fľaše a päť sklených misiek), nádhernú bronzovú kanvicu zdobenú hlavou Medúzy a vybrané strieborné ostrohy a spony.

Vo forme kópií zhotovených taktiež v múzeu v Mainzi je tu vystavených aj desať unikátnych predmetov súboru, ktoré sú v zbierkach iných slovenských múzeí – Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a Archeologického múzea SNM v Bratislave: jedna z motýľovitých spôn, strieborné sitko, lyžička, drobné strieborné nožničky, oválna plochá misa. Absolútnym unikátom je plochá strieborná misa s nádherne zdobeným uchom, hlboký strieborný pohár – skyfos a misa zdobená reliéfmi leva a levice.

Významné sú však aj kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, ktoré boli objavené v roku 1929 náhodne pri ťažbe hliny v tehelni na juhozápadnom okraji obce Stráže.

Ďalšie významnejšie nálezy z piešťanského regiónu pochádzajú z 8. a 9. storočia, z obdobia Veľkomoravskej ríše. Je to sídlo veľmoža – veľmožský dvorec, ktorý je mimoriadne významný objavom základov veľkomoravského kostolíka – rotundy – z polovice 9. storočia. Okolo nej bolo preskúmané menšie veľkomoravské pohrebisko. V hroboch sa našli strieborné šperky, súčasti výstroje bojovníkov – bohato zdobené ostrohy a kovania.

Archeologickú expozíciu múzea dopĺňajú mladšie nálezy z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku a včasného novoveku.