Reštaurovanie zbierok

 

  • 1
  • 2
(separát) 1972
(separát) 1971

Napriek tomu, že prvá písomná správa o Piešťanoch pochádza až zo začiatku 12. storočia oblasť dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho najbližšieho okolia bola osídlená už od praveku.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V období včasného stredoveku sa nachádzalo na území dnešných Piešťan pravdepodobne niekoľko menších osád. Z obdobia 11.–14. storočia sú najstaršie hroby z cintorína v polohe Starý kláštor. Našli sa v nich šperky – náhrdelníky, strieborné a bronzové prstene a náušnice, mince, železné pracky a šatové spony. Pôvodne tu stál románsky kostol. Na jeho mieste postavili v polovici 14. storočia gotický kostol. Liečivosť termálnych prameňov v Piešťanoch sa využívala i v ranom a vrcholnom stredoveku. Navštívil ich uhorský kráľ Matej Korvín, predstavitelia vysokej šľachty – uhorskí palatíni – Tomáš Nádašdy, Štefan Ilešházy, kardinál Peter Pázmáň a i.

Rozpad feudalizmu a hnutie humanizmu a renesancie vzbudilo nový záujem o kúpeľníctvo a malo pozitívny vplyv na jeho rozvoj. Na Slovensku konca 15. a 16. storočia šírili tieto myšlienky učenci, kňazi, učitelia a šľachtici, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí. Prvou knižnou správou o piešťanských kúpeľoch „najliečivejších v Uhorsku“ je dielo Juraja Wernhera „O podivuhodných vodách Uhorska“ vydané v roku 1549 v Bazileji. V 16. storočí vyšli v Benátkach knihy De Thermis a De Balneis. Spomínajú sa v nich aj piešťanské kúpele. Johann Crato z Kraftheimu, osobný lekár Ferdinanda I., Maximiliána II. a Rudolfa II. publikoval v roku 1571 v knihe „Päť kníh lekárskych rád“ odporúčania ako aplikovať piešťanskú termálnu vodu a bahno. V 16. storočí pustošili Piešťany nájazdy tureckých vojsk, ktoré opísal súdobý historik a diplomat Mikuláš Ištvánfi v dejinách Uhorského kráľovstva.

V 17. storočí sa kúpeľov nepriaznivo dotkli boje medzi cisárskymi vojskami a protihabsburskými povstalcami. Z týchto nepokojných čias pochádza viacero pokladov mincí, ktoré ich majitelia ukryli do zeme. V tomto období však narastá počet cestopisných, lekárskych i historických diel, v ktorých sa pozornosť venuje tunajším kúpeľom. Za všetky spomeňme aspoň cestopis anglického lekára Edwarda Browna „Krátka správa o niektorých cestách do rôznych častí Európy“, ktorý v roku 1669 navštívil aj piešťanské kúpele. Najkrajšiu spomienku na piešťanské termálne vody a spôsob kúpania v nich zanechal v oslavnej básni „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ z roku 1642 kazateľ Adam Trajan z Benešova. Dnes je podľa neho pomenovaný aj hlavný prameň v kúpeľoch.

V roku 1682 vydal cisár Leopold I. Piešťanom ochrannú listinu „Salvu guardiu“ aby vytvoril lepšie podmienky pre rozvoj kúpeľov.

Pokojnejšie obdobie vývoja začína v 18. storočí. V kúpeľoch pôsobili kúpeľníci – balneátori. K ich výbave patrili aj prvé striekačky, termofory, podávali klystíry a najzákladnejšie lieky a liečivá. V roku 1720 kúpil Piešťany Juraj Erdödy. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany do roku 1848 a kúpele až do poštátnenia v roku 1940. V tomto období vzrástol význam kúpeľov a rozvíjala sa kúpeľná osada Teplice. Povodne Váhu menili vzhľad krajiny, hlavný tok rieky sa presúval a pomerne dlhý čas vyvieral hlavný termálny prameň priamo v rieke. Vznikajú encyklopedické diela Mateja Bela, kniha bratislavského lekára Justusa Jána Torkosa „Náčrt o piešťanských kúpeľoch“. Mária Terézia dala v roku 1763 zaregistrovať a vyhodnotiť všetky minerálne a termálne pramene v monarchii. Výsledkom súpisu bola kniha „Liečivé pramene Rakúskej monarchie“ vydaná v roku 1777 vo Viedni. Kúpele pravidelne ohrozovali záplavy Váhu. Preto prvé kúpeľné budovy boli postavené až koncom 18. storočia. Väčší rozvoj nastáva za Jozefa Erdödyho. Už začiatkom 19. storočia dal postaviť prvú murovanú kúpeľnú budovu. Po veľkej povodni Váhu v roku 1813 vzniká klasicistická budova „Nového kúpeľa“. Komplex Napoleonských kúpeľov je dodnes zachovaný. Sú to najstaršie kúpeľné budovy v Piešťanoch. Centrom kúpeľného mestečka Teplice – Thermae bol Kúpeľný hotel – Kurhotel – bývalé riaditeľstvo kúpeľov. Na prevoz pacientov do kúpeľov a z kúpeľov sa v Piešťanoch používali tzv. infanteristické vozíky. Využívali ich nielen ťažko pohybliví pacienti, ale obľúbené boli aj v zlom počasí a poskytovali kúpeľným hosťom určitý komfort.

V prvej polovici 19. storočia v kúpeľoch pôsobil Dr. František Ernest Scherer, ktorý vydal aj nesmierne zaujímavú a podnetnú knihu o kúpeľoch a v roku 1863 založil Vojenský kúpeľný ústav. Presadzoval komplexnú liečbu so stanovením individuálnej diagnózy a spôsobu liečby. V knihe opísal aj život v Piešťanoch – kúpeľnej obci Teplice a v kúpeľoch.

Najväčší rozvoj kúpeľov nastal po roku 1889, keď si kúpele prenajala od majiteľa Františka Erdödyho rodina Winterovcov. V rokoch 1889 až 1940 ako firma Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov usmerňovala a ovplyvňovala rozvoj kúpeľov.

Alexander Winter sa rozhodol zvýšiť úroveň kúpeľov aj budovaním nových stavieb. Prvou bola Kúpeľná dvorana slávnostne otvorená na jar v roku 1894. Vo veľkolepom budovaní pokračovali Winterovci výstavbou Kúpeľov Františka Jozefa I. Otvorili ich v roku 1898. V roku 1893 otvorili robotnícky penzionát Pro Labore. V roku 1903 dobudovali Hotel Zelený strom, v ktorom býval aj Ľudovít Winter s rodinou. Koncom 19. storočia vznikli prvé symboly kúpeľov Piešťany a v roku 1899 vytvoril Artur Heyer symbol kúpeľov – barlolámača. Dnes je nielen symbolom kúpeľov, ale je aj v znaku mesta Piešťany. Začiatkom 20. storočia vytvoril budapeštiansky grafik a maliar Arpád Basch monumentálny secesný triptych oslavujúci liečivú silu piešťanských termálych prameňov. Obrazy znázorňujú príchod pacientov do kúpeľov, liečbu a uzdravenie.

Po smrti A. Wintera v roku 1909 prešlo hlavné vedenie podniku na Ľudovíta Wintera. Ten riešil otázky spojené s výstavbou nového hotela Thermia Palace spojeného s kúpeľmi Irma. Komplex bol slávnostné otvorený v roku 1912.

V roku 1914, mesiac po atentáte na Františka Ferdinanda d´Este začala 1. svetová vojna. Prerušili sa kontakty, mierový život a preto Winterovci dali kúpele k dispozícii Červenému krížu. Liečili sa tu vojaci a dôstojníci rakúsko-uhorskej armády. Počas 1. svetovej vojny vybudovali liečebný ústav Pro Patria – Za vlasť.

Po 1. svetovej vojne vznikla I. Československá republika, ktorej súčasťou sa stalo aj Slovensko. Pre jeho obyvateľov sa otvorili nové možnosti a začal nový život. Do kúpeľov opäť prichádzali pacienti. Nechýbali aj významní hostia, spomeňme aspoň niektorých: bulharský cár Ferdinand I., politici Jan Masaryk, prezident I. Československej republiky Edvard Beneš, botanik Karel Domin, ktorý skúmal tunajšiu flóru, skladatelia a speváci: Franz Lehár, Imrich Kálmán, Jan Kiepura, Fjodor Šaljapin, Richard Tauber, herci a herečky Henny Porten, Vlasta Burian, Lilian Gish, spisovatelia Selma Lagerloff, Robert Seton Watson, Gerhard Hauptmann a účastníci mnohých lekárskych študijných zájazdov a kongresov – maliari – Alfons Mucha, Nikolaj Charitonov, športovci – lord Henry Davis a i.

Aj vznik múzea je pevne spätý s kúpeľmi. Už Alexander Winter vedel, že pacientom treba poskytnúť aj možnosť zábavy, rozptýlenia a poučenia. Vznikla Piešťanská muzeálna spoločnosť a jej predsedom sa stal Imrich Winter. V roku 1928 vznikla prvá muzeálna expozícia. V roku 1933 bola expozícia prebudovaná a 29. júna 1933 bolo slávnostne otvorené piešťanské múzeum v priestoroch Kúpeľnej dvorany (dnes hlavná expozícia Balneologického múzea). Bola v nej zastúpená archeológia, národopis, výtvarné umenie, flóra i fauna.

Medzivojnové obdobie bolo aj obdobím výstavby Piešťan ako kúpeľného mesta. Z podnetu kúpeľov bol vybudovaný Krajinský a Kolonádový most, komplex funkcionalistických stavieb Excelsior – dnešná Jalta a Eden. V mestskom parku vznikli aj vilky lekárov, sanatórim Dr. Weisza a Dr. Schmidta a Dr. Brežného, bolo postavené termálne kúpalisko Eva. Vďační pacienti zanechávali v kúpeľoch svoje barle. Sľubný rozvoj kúpeľov prerušila 2. svetová vojna. Tá priniesla aj najvážnejšiu zmenu – v roku 1940 boli kúpele Piešťany zoštátnené. Ich vývoj potom ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny, nástup vlády komunistickej strany v roku 1948 a začlenenie Československa do sovietskej sféry vplyvu.

Dňa 21. októbra 1945 boli Piešťany povýšené na mesto.

Z HISTÓRIE PIEŠŤANSKEJ MUZEÁLNEJ SPOLOČNOSTI A DEJÍN BALNEOLOGICKÉHO MÚZEA

Počiatky múzea

Vznik múzea je pevne spätý s Piešťanskými kúpeľmi. Založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej len PMS) a vznik múzea iniciovali Imrich Winter (1878 – 1943) a jeho blízky spolupracovník a správca kúpeľov Václav Vlk (1886 – 1955). Jedným z hlavných dôvodov, ktorý ich k tomu viedol, bola snaha priblížiť návštevníkom kúpeľov históriu a kultúru kúpeľov, ich najbližšieho okolia ako aj osobitosti prírody tejto oblasti.

Začali zbierať predmety prezentujúce ľudovú kultúru, archeologické nálezy, artefakty dokumentujúce dejiny kúpeľov a takto položili základ muzeálnych zbierok. Vďaka podpore Ľudovíta Wintera a priamej zainteresovanosti jeho brata Imricha sa podarilo už 21. júna 1928 vystaviť v priestoroch Kúpeľnej dvorany – Kursalónu – zozbierané muzeálne predmety.

Etnografická sbierka

Múzeum dostalo názov „Etnografické“ a vystavené exponáty tematicky tvorili osem častí: flóra, fauna, národopisná keramika, kroje a výšivky, ľudová architektúra, slovenské rezbárstvo a maľby, história a archeológia. Rok vzniku múzea môžeme považovať aj za rok reálneho vzniku Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej aj PMS). Nadšenci, ktorí ju tvorili pokračovali tak úspešne, že už v roku 1930 bolo možné expozíciu múzea rozšíriť.

Piešťanská muzeálna spoločnosť a najmä jej vedenie – Imrich Winter a tajomník Václav Vlk pomýšľali v priestore medzi kúpeľným divadlom a Kúpeľnou dvoranou na vybudovanie samostatnej budovy múzea, ktorá mala byť spojená so sem preneseným dreveným kostolom z Podkarpatskej Rusi.

Jednou z najvýraznejších osobností bol V. Vlk, ktorý prišiel do Piešťan v roku 1921 a pôsobil tu ako správca Piešťanských kúpeľov. Popri predsedovi PMS I. Winterovi mal najväčšiu zásluhu na zriadení múzea a zaujímal sa predovšetkým o archeológiu. V roku 1933 zachránil časť nálezov z bohatého kniežacieho hrobu I. zo Stráží. Mnohé nálezy sám reštauroval.

Postupne sa rozširoval aj počet členov PMS. Finančné prostriedky a vecné dary získavala PMS od riaditeľstva kúpeľov – Winterovcov, Krajinského úradu v Bratislave, Okresného výboru v Piešťanoch, od riaditeľa pražskej Živnobanky a protektora pražského Národního musea Dr. J. Preissa, Okresného úradu v Novom Meste n/Váhom, Župného úradu v Trenčíne a od vzácnych návštevníkov z radov domácich i zahraničných kúpeľných hostí, ako aj z členských príspevkov členov PMS.

Piešťanské múzeum navštívil v roku 1931 významný slovenský výtvarník a spisovateľ Janko Alexy (1894 – 1970). V rokoch 1932 až 1937 žil v Piešťanoch a bol aj členom PMS. Informácie o jeho návšteve múzea sme našli v článku „Piešťanské zážitky“ (Slovák 1931). Opisuje v ňom samotné múzeum (ako vyzeralo pred reinštaláciou v roku 1933): „Je to len jedna miestnosť. Kompletná slovenská izba z piešťanského okolia. Potom stará literatúra o Piešťanoch a archeologické nálezy. Sbierky, ktoré sú ziskom dlhoročnej práce pána Imricha Wintera.“

Nová expozícia

V rokoch 1932 – 1933 bola expozícia múzea reinštalovaná a rozšírená. Jej slávnostné otvorenie sa konalo 29. júna 1933 predpoludním. Pri otvorení odznelo niekoľko slávnostných príhovorov. V hlavnom prejave, ktorý predniesol Imrich Winter vyzdvihol zásluhy významných členov a priaznivcov PMS pri budovaní múzea. Ďalšie prejavy mali: Dr. Jaroslav Preiss hlavný riaditeľ Živnostenskej banky a predseda Zemského muzea v Prahe, splnomocnený minister Dr. Ing. Jan Voženílek prezident Štátneho pozemkového úradu, protektor múzea okresný náčelník Vojtech Skyčák. „Činnými podporovateľmi“ boli Dr. Antonín Václavík, ktorý sa podieľal na vybudovaní národopisného oddelenia, odborníci z oblasti archeológie – Dr. Jiří Neustupný, ktorý pracoval na vykopávkach vo Veselom a Strážach a odbornou pomocou štátny konzervátor Prof. Dr. Jan Eisner.

Imrich Winter mimoriadne vyzdvihol podiel V. Vlka: „Ako môjho najvernejšieho a najúprimnejšieho spolupracovníka musím tu spomenúť pána Václava Vlka, nášho správcu kúpeľov, ktorý nám s veľkou horlivosťou pomáhal nielen v sbieraní predmetov, ale aj v odbornom preparovaní vykopávek“.

Na otvorení nechýbal ani svetoznámy maliar Alfons Mucha. Program dňa bol poobede obohatený sprievodnými podujatiami. O 16.30 hodine sa v Štadióne naproti múzeu konala ľudová krojovaná slávnosť ktorej sa zúčastnili krojované skupiny z „dedín piešťanského okolia“. Pri príležitosti novootvorenej expozície bol založený aj pamätný album múzea, ktorý poskytuje množstvo dobových informácií – textových i fotografických o múzeu, jeho zbierkových predmetoch a expozícii.

Pomerne podrobné informácie sa o nej dozvedáme zo sprievodcu vydaného v roku 1934. Nová muzeálna expozícia mala v časti Kúpeľnej dvorany vyčlenených šesť miestností a vestibul. V prvej a druhej miestnosti to bola národopisná expozícia a staropiešťanský roľnícky dom, v tretej miestnosti bola časť venovaná osobnosti a dielu gen. M. R. Štefánika, archeológii a paleontológii, ale boli tu vystavené aj artefakty k povstaniam uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, k 30-ročnej vojne, rôzne staré tlače, náboženská a náučná literatúra, bola prezentovaná i osobnosť L. van Beethovena, ktorý pravdepodobne navštívil Piešťanské kúpele v roku 1802. Určitý priestor bol venovaný aj osobe Alžbety Báthoriovej – obávanej Čachtickej panej – ktorá navštevovala Piešťanské kúpele a mala tu postavenú i menšiu kúriu. Okrem toho boli v tejto miestnosti vystavené i zbierky dokumentujúce revolúciu v rokoch 1848 – 1849, sakrálne pamiatky a ukážky fauny okolia Piešťan. Štvrtá miestnosť expozície mala zase národopisné zameranie: modrotlač, ľudové sakrálne plastiky, pastierske umenie a podmaľby na skle. V piatej miestnosti boli vystavené minerály a nerasty a materiály venované problematike piešťanských mostov. V poslednej, šiestej miestnosti návštevník našiel staré tlače, lekárske nástroje, dokumenty, olejomaľby, plány a fotografie k histórii Piešťanských kúpeľov a vo vestibule zasa Dominov herbár, fotografie a akvarely rastlín.

O charaktere zbierok a expozícií piešťanského múzea, po reinštalácii znovuotvoreného v roku 1933, sa dozvedáme nielen zo spomínaného sprievodcu expozíciou, ktorý vyšiel tlačou v roku 1934 v slovenčine, nemčine a angličtine, ale aj z početných článkov.

Propagácia a významní hostia

Dňa 11. mája 1939 večer bola v rozhlase dokonca vysielaná reportáž z piešťanského múzea o pamiatkach na gen. Štefánika. Rok predtým navštívila Štefánikovu expozíciu jeho snúbenica markíza G. Benzoni. Jej podpis nachádzame v knihe návštev múzea pod dátumom 13. V. 1938. V 30. rokoch 20. storočia múzeum navštívili viacerí panovníci štátov vtedajšej Britskej Indie. Piešťanské múzeum navštívilo aj mnoho iných významných osobností, napríklad: arcibiskup Pavol Jantauš (podpis v knihe návštev zo 16. III. 1930 a 4. VI. 1938), politik Ján Masaryk (podpis v knihe návštev z 12. IX. 1930), budapeštiansky maliar Arpád Basch (podpis v knihe návštev zo 16. VIII. 1931), piešťanský farár a starosta Alexander Šindelár (podpis v knihe návštev z 18. V. 1932), Pavol Socháň zakladateľ modernej slovenskej etnografie (podpisy v knihe návštev v r. 1931, 31. III. 1932 a 22. VI. 1932), archeológ Jan Eisner (podpisy v knihe návštev z októbra 1929 a 22. VI. 1932), národopisec Antonín Václavík (podpisy v knihe návštev z 21. VI. 1932), riaditeľ Živnostenskej banky Dr. Jaroslav Preiss a botanik Prof. Dr. Karel Domin (podpisy v knihe návštev z 22. VIII. 1932 a K. Domin aj 16. VII. 1932), významný priekopník slovenskej archeológie Ing. Štefan Janšák (podpis v knihe návštev z 9. XI. 1931), zakladateľ archeologického ústavu v Martine Vojtech Budinský - Krička (podpis v knihe návštev z 12. IV. 1939), významná americká herečka Lilian Gish (podpis v knihe návštev z 3. VIII. 1938) a mnohí ďalší. Medzi významnými návštevníkmi nechýbali ani slovenskí výtvarní umelci: maliar a spisovateľ Janko Alexy (podpis v knihe návštev z 15. VIII. 1931), maliar Miloš Bazovský (podpis v knihe návštev z 27. VI. až 30. VII. 1936) či maliar Martin Benka (podpis v knihe návštev z 5. VI. 1933).

Z novšej histórie

V roku 1951 bolo múzeum zoštátnené a stalo sa Okresným múzeom. V roku 1963 bolo premenované na Balneologické múzeum a cieľom tohto špecializovaného múzea bolo dokumentovať históriu kúpeľov a kúpeľníctva na území Slovenska. Pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika Ivana Krasku, 12. júla 1976, Balneologické múzeum slávnostne otvorilo v priestoroch jeho piešťanského bytu expozíciu Pamätná izba Ivana Krasku.

V roku 1989 získalo múzeum od mesta Piešťany do prenájmu budovu Vilu doktora Lisku. Po predchádzajúcej príprave bola 29. júna 1994 slávnostne otvorená nová expozícia História kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. 11. júna 1999 bola slávnostne otvorená nová expozícia múzea Sakrálne umenie zo zbierok Balneologického múzea.

Bohatú zbierku výtvarného umenia Balneologického múzea tvorí jedinečná galéria diel súčasného nášho a svetového výtvarného umenia, ktorá bola vytvorená na Medzinárodných maliarskych sympóziách v Moravanoch nad Váhom v období od roku 1967 až do súčasnosti. Diela vytvorené v jednotlivých ročníkoch tvoria kolekciu predstavujúcu viac ako 400 obrazov, patriacich do zbierkového fondu múzea, ktoré je od roku 1987 usporiadateľom sympózia spolu s Fondom výtvarných umení. História moravianskeho maliarskeho sympózia má bohatú tradíciu. V jesenných mesiacoch roku 1967 sa v ateliéroch neskororenesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom zišli mladí nadšení výtvarníci Rudolf Krivoš, Bohuslav Kuľhavý, Alexander Eckerdt, Alojz Klimo, aby spolu s Milanom Laluhom, vedúcou osobnosťou podujatia založili tradíciu sympózia. Vzniklo tak, svojho druhu jedinečné sympózium maliarov, ktorého zmyslom je dlhodobé tvorivé stretávanie sa umelcov rôznych krajín, kde pri vzájomnej konfrontácii, sledovaní procesu hľadania a premien tvorby, vo vzájomných diskusiách a besedách o umení, nachádzajú nové inšpirácie a nové priateľstvá. Po roku 1970 sa mohli sympózií zúčastňovať len umelci zo socialistických krajín. Na sympóziu sa objavili i umelci, ktorí svojou tvorbou významne ovplyvnili slovenskú výtvarnú modernu (predstavitelia tzv. Skupiny Mikuláša Galandu, Skupina 4...)

Po roku 1989, keď sa hranice otvorili aj smerom na západ, sympózium sa opäť stalo medzinárodným v pravom slova zmysle. Za 40 rokov existencie tohto podujatia sa vystriedalo v ateliéroch moravianskeho kaštieľa 162 výtvarných umelcov z 23 krajín, ktorí tu zanechali viac ako 400 diel, ktoré v súčasnosti tvoria ťažisko zbierkového fondu výtvarného umenia múzea. V sympoziálnej zbierke sú zastúpené takmer všetky žánre - krajinomaľba, figurálna i portrétna maľba, zátišie, abstraktné kompozície i voľné kreácie umelcov zaznamenané pastelom, temperou, akvarelom, kombinovanou technikou i tradičnou olejomaľbou. Zbierku možno rozčleniť do troch skupín. Prvú predstavuje slovenské a české maliarstvo, kde patria diela dnes už renomovaných výtvarníkov, ktorí zaujímajú významné miesto vo vývoji moderného slovenského a českého maliarstva, ako napr. M. Laluha, M. Paštéka, A. Eckerdt, A. Klimo, J. Filo, R. Krivoš, F. Studený, B. Kuľhavý, J. Šturdík, O. Opršal, I. Kolčák, M. Tvrdoň, V. Popovič, M. Studený, J. Berger, P. Bley, M. Velba, J. Knil. Z českých maliarov spomenieme P. Navrátila, B. Matejíčka, P. Vavrysa, M. Brooša, J. Grimma a i. Slovenské výtvarníčky zastupujú J. Čihánková, O. Bartošíková, M. Štrbíková, D. Gladišová a i.

Druhá skupina výtvarných diel pochádza od predstaviteľov východoeurópskeho a ázijského maliarstva. Patria sem diela maliarov z bývalých socialistických krajín (bývalého Sovietskeho zväzu, východného Nemecka, Bulharska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Kuby, Číny a Vietnamu). Tretiu skupinu tvoria diela maliarov zo západnej Európy a USA.

V zbierke výtvarného umenia sú zastúpené aj diela výtvarníkov žijúcich a pôsobiacich v Piešťanoch L. Jakubčíka, A. Kajlicha, C. Krčmára, E. Pauloviča, F. Pekára, M. Polonského, I. Polonského, M. Šuľanovej ale i neprofesionálnych výtvarníkov z Piešťan (napr. P. Nosálka, Š. Šumichrasta, J. Veselej).

Balneologické múzeum nemá možnosť trvalo prezentovať diela výtvarného umenia a preto tak robí na príležitostných a jubilejných výstavách.

Historická expozícia približuje niektoré najvýznamnejšie a najzaujímavejšie oblasti z histórie Piešťan a okolia. Rozdelená je na niekoľko častí. Chronologicky nadväzuje na expozíciu archeológie.

Návštevník tu môže vidieť ukážky stredovekej a ranonovovekej úžitkovej keramiky a výrobky zo skla, ďalej chladné zbrane ako meče, sekery, tesáky či neskorostredovekú šabľu a časti jazdeckého výstroja.

Spomenúť treba jedinečný nález hrebeňového napináka na kušu, ktorý nesporne patrí medzi najzaujímavejšie nálezy z okolia.

Pôsobivá a zaujímavá je i kolekcia zreštaurovaných keramických kachlíc z kachľových pecí, približujúca majstrovstvo miestnych kachliarov od 16. do 18. storočia. Podstatnú časť z nich predstavujú aj ukážky kachlíc z dielní habánov, nájdené pri posledných archeologických výskumoch kaštieľa v Chtelnici.

V samostatnej miestnosti je možné vidieť exponáty viažuce sa k prvej písomnej zmienke o Piešťanoch. V tejto časti expozície si návštevníci môžu pozrieť vernú kópiu – faksimile Zoborskej listiny z roku 1113 s najstarším názvom Piešťan „vila Pescan“, ďalej pečatidlá a vývoj obecného symbolu Piešťan od vyobrazenia sv. Štefana na najstarších pečatiach po súčasný mestský erb s tzv. barlolámačom.

Časť expozície je venovaná aj histórii najstaršej a dodnes stále tajomstvom opradenej stavby – ruinám gotického kostola v lokalite „Starý kláštor“ v Piešťanoch. Zastúpené sú tu ukážky gotických architektonických článkov a svorníkov, ako i drobnejšie predmety nájdené pri archeologických výskumoch v danej lokalite.

Časť stálej expozície je venovaná minerálnym prameňom na území Slovenska. Ako prírodný liečivý zdroj tvoria podstatnú zložku liečebného procesu v takmer každej kúpeľnej lokalite. Tiež boli obvykle aj podnetom na vznik kúpeľov v tej-ktorej lokalite.

Bohatstvo minerálnych vôd na našom území dokumentuje monumentálna svetelná mapa, ktorá prehľadne rozlišuje jednotlivé druhy liečivých vôd. Návštevník sa oboznámi s rôznymi druhmi minerálnych vôd a stručnou históriou ich využívania na pitné kúry. Plnenie a distribúcia vôd vo fľašiach bola rozšírená už pred 1. svetovou vojnou a po nej tento trend zosilnel a pretrváva v podstate dodnes.

Expozícia prezentuje rôzne druhy fliaš (od kameninových, cez sklenené až po plastové), vinety na označenie konkrétnych vôd z rôznych období a prostredníctvom obrazovej dokumentácie a časti mechanickej plničky aj prostredie plniarní.

Súčasťou tejto časti expozície je aj samostatná vitrína venovaná produktom z piešťanského bahna a termálnej vody, ktoré sa v minulosti dali bežne kúpiť v lekárňach alebo drogériách. Liečebný účinok tak bol umožnený aj tým, ktorí si nemohli dovoliť finančne nákladný pobyt priamo v kúpeľoch.

Ukážka sakrálneho umenia predstavuje samostatnú stálu expozíciu a nachádza sa vo výstavných priestoroch „Vila Liska“.

Približuje sochársku sakrálnu tvorbu 18. a 19. storočia. V prevažnej väčšine ide o plastiky zhotovené z dreva, v menšej miere z kameňa.

Expozícia je koncipovaná nielen na predstavenie dobových prác miestnych rezbárov a kamenosochárov, ale i na poukázanie činnosti múzea v oblasti ochrany umeleckých pamiatok. Vystavené plastiky, z ktorých mnohé sa nachádzali v dezolátnom stave, boli v nedávnej minulosti odborne zreštaurované. Inštalácia plastík je doplnená panelmi s fotografiami a textami, približujúcimi postupy a procesy pri ich reštaurovaní.

Expozíciu sakrálneho umenia dopĺňa pôsobivý obraz z 19. storočia, predstavujúci zmenšenú kópiu známeho obrazu Paola Veroneseho „Svadba v Káne Galilejskej“, ktorý je v zbierkach Louvru a kamenná krstiteľnica s nápisom z roku 1659, pochádzajúca z pôvodného kostola sv. Štefana v Piešťanoch.

Dňa 12. júla 1976 pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika – národného umelca Ivana Krasku Balneologické múzeum slávnostne otvorilo expozíciu – Pamätnú izbu Ivana Krasku. Expozícia bola vybudovaná v spolupráci s Kultúrnohistorickým odborom Matice slovenskej v Martine a veľkú zásluhu na jej vzniku mal vtedajší riaditeľ múzea JUDr. Ing. Elemír Čelko. Po roku 1989 bola expozícia za spolupráce múzea a manželov Ladislava a Evy Mňačkovcov (dcéry I. Krasku) reinštalovaná. Je umiestnená v básnikovom piešťanskom byte, v ktorom básnik s manželkou žil na sklonku života v rokoch 1943 – 1958.

Expozícia má dve časti. Prvá približuje básnikov život a dielo prostredníctvom dokumentov, fotografií a trojrozmerných predmetov viažucich sa k osobe básnika a jeho rodine. Približujú nám jeho dielo a život: rodičov, rodisko a štúdiá, začiatky publikačnej činnosti, priateľov a známych, kontakty s ľuďmi zo sveta krásnej literatúry, neľahké obdobie 1. svetovej vojny, politickú činnosť za I. ČSR. Ocenenia dokumentujúce jeho profesijné (chemik) i umelecké (básnik) kvality, rodinný život i život v starobe.

Druhá časť expozície – dve miestnosti – pracovňa a spálňa sú zariadené tak, ako za básnikovho života. Pozoruhodná je najmä pracovňa s bohatou knižnicou, v ktorej sú mnohé knihy s venovaním od Kraskových priateľov a obdivovateľov – najmä básnikov, spisovateľov, prekladateľov a literárnych kritikov. Sú v nej zastúpené i vydania Kraskových básní i knihy o ňom a jeho tvorbe. Písací stôl pri okne s nádherným výhľadom na rieku Váh a časť piešťanského Kúpeľného ostrova je lákadlom pre oči. Zaujímavé sú mnohé osobné predmety, drobnosti: rodokmeň, obraz rodného domu, drobné ale esteticky riešené secesné bytové doplnky, básnikov portrét od známeho slovenského herca Františka Zvaríka (Kraskovho zaťa). V interiéri nechýbajú diela známych výtvarných umelcov. Sú tu obrazy od Janka Alexyho, Martina Benku, Aurela Kajlicha, Maji Dusíkovej, Jozefa Šturdíka; plastiky od Františka Gibalu, Františka Úprku, Jozefa Kostku, Ladislava Poláka a Tibora Bártfaia.

Básnické dielo Ivana Krasku bolo zdrojom inšpirácie pre hudobných skladateľov, maliarov a ilustrátorov, jeho poézia preložená do svetových jazykov vzbudila ohlas v zahraničí.

Jedinečná možnosť vidieť originálne predmety a umeleckú zbierku z pozostalosti básnika.

Naše služby

  • Lektorský výklad.
  • Je možné sa dohodnúť i na prednáškach spojených s premietaním krátkych filmov alebo prezentáciou fotografií zo zbierok múzea k dohodnutým témam.
  • U nás dostanete široký výber literatúry k histórii Piešťan, najbližšieho regiónu ako aj knihy k dejinám slovenských kúpeľov – výsledok publikačnej a edičnej činnosti múzea.
  • Bohatá ponuka suvenírov a pohľadníc.
  • Vstupné 1€
  • Vstupné pre študentov len 0,50€, pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.

Sponzori a podporovatelia

Galéria