Mesto Piešťany

 

Mesto Piešťany

(0 hlasov)

Napriek tomu, že prvá písomná správa o Piešťanoch pochádza až zo začiatku 12. storočia oblasť dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho najbližšieho okolia bola osídlená už od praveku.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V období včasného stredoveku sa nachádzalo na území dnešných Piešťan pravdepodobne niekoľko menších osád. Z obdobia 11.–14. storočia sú najstaršie hroby z cintorína v polohe Starý kláštor. Našli sa v nich šperky – náhrdelníky, strieborné a bronzové prstene a náušnice, mince, železné pracky a šatové spony. Pôvodne tu stál románsky kostol. Na jeho mieste postavili v polovici 14. storočia gotický kostol. Liečivosť termálnych prameňov v Piešťanoch sa využívala i v ranom a vrcholnom stredoveku. Navštívil ich uhorský kráľ Matej Korvín, predstavitelia vysokej šľachty – uhorskí palatíni – Tomáš Nádašdy, Štefan Ilešházy, kardinál Peter Pázmáň a i.

Rozpad feudalizmu a hnutie humanizmu a renesancie vzbudilo nový záujem o kúpeľníctvo a malo pozitívny vplyv na jeho rozvoj. Na Slovensku konca 15. a 16. storočia šírili tieto myšlienky učenci, kňazi, učitelia a šľachtici, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí. Prvou knižnou správou o piešťanských kúpeľoch „najliečivejších v Uhorsku“ je dielo Juraja Wernhera „O podivuhodných vodách Uhorska“ vydané v roku 1549 v Bazileji. V 16. storočí vyšli v Benátkach knihy De Thermis a De Balneis. Spomínajú sa v nich aj piešťanské kúpele. Johann Crato z Kraftheimu, osobný lekár Ferdinanda I., Maximiliána II. a Rudolfa II. publikoval v roku 1571 v knihe „Päť kníh lekárskych rád“ odporúčania ako aplikovať piešťanskú termálnu vodu a bahno. V 16. storočí pustošili Piešťany nájazdy tureckých vojsk, ktoré opísal súdobý historik a diplomat Mikuláš Ištvánfi v dejinách Uhorského kráľovstva.

V 17. storočí sa kúpeľov nepriaznivo dotkli boje medzi cisárskymi vojskami a protihabsburskými povstalcami. Z týchto nepokojných čias pochádza viacero pokladov mincí, ktoré ich majitelia ukryli do zeme. V tomto období však narastá počet cestopisných, lekárskych i historických diel, v ktorých sa pozornosť venuje tunajším kúpeľom. Za všetky spomeňme aspoň cestopis anglického lekára Edwarda Browna „Krátka správa o niektorých cestách do rôznych častí Európy“, ktorý v roku 1669 navštívil aj piešťanské kúpele. Najkrajšiu spomienku na piešťanské termálne vody a spôsob kúpania v nich zanechal v oslavnej básni „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ z roku 1642 kazateľ Adam Trajan z Benešova. Dnes je podľa neho pomenovaný aj hlavný prameň v kúpeľoch.

V roku 1682 vydal cisár Leopold I. Piešťanom ochrannú listinu „Salvu guardiu“ aby vytvoril lepšie podmienky pre rozvoj kúpeľov.

Pokojnejšie obdobie vývoja začína v 18. storočí. V kúpeľoch pôsobili kúpeľníci – balneátori. K ich výbave patrili aj prvé striekačky, termofory, podávali klystíry a najzákladnejšie lieky a liečivá. V roku 1720 kúpil Piešťany Juraj Erdödy. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany do roku 1848 a kúpele až do poštátnenia v roku 1940. V tomto období vzrástol význam kúpeľov a rozvíjala sa kúpeľná osada Teplice. Povodne Váhu menili vzhľad krajiny, hlavný tok rieky sa presúval a pomerne dlhý čas vyvieral hlavný termálny prameň priamo v rieke. Vznikajú encyklopedické diela Mateja Bela, kniha bratislavského lekára Justusa Jána Torkosa „Náčrt o piešťanských kúpeľoch“. Mária Terézia dala v roku 1763 zaregistrovať a vyhodnotiť všetky minerálne a termálne pramene v monarchii. Výsledkom súpisu bola kniha „Liečivé pramene Rakúskej monarchie“ vydaná v roku 1777 vo Viedni. Kúpele pravidelne ohrozovali záplavy Váhu. Preto prvé kúpeľné budovy boli postavené až koncom 18. storočia. Väčší rozvoj nastáva za Jozefa Erdödyho. Už začiatkom 19. storočia dal postaviť prvú murovanú kúpeľnú budovu. Po veľkej povodni Váhu v roku 1813 vzniká klasicistická budova „Nového kúpeľa“. Komplex Napoleonských kúpeľov je dodnes zachovaný. Sú to najstaršie kúpeľné budovy v Piešťanoch. Centrom kúpeľného mestečka Teplice – Thermae bol Kúpeľný hotel – Kurhotel – bývalé riaditeľstvo kúpeľov. Na prevoz pacientov do kúpeľov a z kúpeľov sa v Piešťanoch používali tzv. infanteristické vozíky. Využívali ich nielen ťažko pohybliví pacienti, ale obľúbené boli aj v zlom počasí a poskytovali kúpeľným hosťom určitý komfort.

V prvej polovici 19. storočia v kúpeľoch pôsobil Dr. František Ernest Scherer, ktorý vydal aj nesmierne zaujímavú a podnetnú knihu o kúpeľoch a v roku 1863 založil Vojenský kúpeľný ústav. Presadzoval komplexnú liečbu so stanovením individuálnej diagnózy a spôsobu liečby. V knihe opísal aj život v Piešťanoch – kúpeľnej obci Teplice a v kúpeľoch.

Najväčší rozvoj kúpeľov nastal po roku 1889, keď si kúpele prenajala od majiteľa Františka Erdödyho rodina Winterovcov. V rokoch 1889 až 1940 ako firma Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov usmerňovala a ovplyvňovala rozvoj kúpeľov.

Alexander Winter sa rozhodol zvýšiť úroveň kúpeľov aj budovaním nových stavieb. Prvou bola Kúpeľná dvorana slávnostne otvorená na jar v roku 1894. Vo veľkolepom budovaní pokračovali Winterovci výstavbou Kúpeľov Františka Jozefa I. Otvorili ich v roku 1898. V roku 1893 otvorili robotnícky penzionát Pro Labore. V roku 1903 dobudovali Hotel Zelený strom, v ktorom býval aj Ľudovít Winter s rodinou. Koncom 19. storočia vznikli prvé symboly kúpeľov Piešťany a v roku 1899 vytvoril Artur Heyer symbol kúpeľov – barlolámača. Dnes je nielen symbolom kúpeľov, ale je aj v znaku mesta Piešťany. Začiatkom 20. storočia vytvoril budapeštiansky grafik a maliar Arpád Basch monumentálny secesný triptych oslavujúci liečivú silu piešťanských termálych prameňov. Obrazy znázorňujú príchod pacientov do kúpeľov, liečbu a uzdravenie.

Po smrti A. Wintera v roku 1909 prešlo hlavné vedenie podniku na Ľudovíta Wintera. Ten riešil otázky spojené s výstavbou nového hotela Thermia Palace spojeného s kúpeľmi Irma. Komplex bol slávnostné otvorený v roku 1912.

V roku 1914, mesiac po atentáte na Františka Ferdinanda d´Este začala 1. svetová vojna. Prerušili sa kontakty, mierový život a preto Winterovci dali kúpele k dispozícii Červenému krížu. Liečili sa tu vojaci a dôstojníci rakúsko-uhorskej armády. Počas 1. svetovej vojny vybudovali liečebný ústav Pro Patria – Za vlasť.

Po 1. svetovej vojne vznikla I. Československá republika, ktorej súčasťou sa stalo aj Slovensko. Pre jeho obyvateľov sa otvorili nové možnosti a začal nový život. Do kúpeľov opäť prichádzali pacienti. Nechýbali aj významní hostia, spomeňme aspoň niektorých: bulharský cár Ferdinand I., politici Jan Masaryk, prezident I. Československej republiky Edvard Beneš, botanik Karel Domin, ktorý skúmal tunajšiu flóru, skladatelia a speváci: Franz Lehár, Imrich Kálmán, Jan Kiepura, Fjodor Šaljapin, Richard Tauber, herci a herečky Henny Porten, Vlasta Burian, Lilian Gish, spisovatelia Selma Lagerloff, Robert Seton Watson, Gerhard Hauptmann a účastníci mnohých lekárskych študijných zájazdov a kongresov – maliari – Alfons Mucha, Nikolaj Charitonov, športovci – lord Henry Davis a i.

Aj vznik múzea je pevne spätý s kúpeľmi. Už Alexander Winter vedel, že pacientom treba poskytnúť aj možnosť zábavy, rozptýlenia a poučenia. Vznikla Piešťanská muzeálna spoločnosť a jej predsedom sa stal Imrich Winter. V roku 1928 vznikla prvá muzeálna expozícia. V roku 1933 bola expozícia prebudovaná a 29. júna 1933 bolo slávnostne otvorené piešťanské múzeum v priestoroch Kúpeľnej dvorany (dnes hlavná expozícia Balneologického múzea). Bola v nej zastúpená archeológia, národopis, výtvarné umenie, flóra i fauna.

Medzivojnové obdobie bolo aj obdobím výstavby Piešťan ako kúpeľného mesta. Z podnetu kúpeľov bol vybudovaný Krajinský a Kolonádový most, komplex funkcionalistických stavieb Excelsior – dnešná Jalta a Eden. V mestskom parku vznikli aj vilky lekárov, sanatórim Dr. Weisza a Dr. Schmidta a Dr. Brežného, bolo postavené termálne kúpalisko Eva. Vďační pacienti zanechávali v kúpeľoch svoje barle. Sľubný rozvoj kúpeľov prerušila 2. svetová vojna. Tá priniesla aj najvážnejšiu zmenu – v roku 1940 boli kúpele Piešťany zoštátnené. Ich vývoj potom ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny, nástup vlády komunistickej strany v roku 1948 a začlenenie Československa do sovietskej sféry vplyvu.

Dňa 21. októbra 1945 boli Piešťany povýšené na mesto.

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Naše služby

  • Lektorský výklad.
  • Je možné sa dohodnúť i na prednáškach spojených s premietaním krátkych filmov alebo prezentáciou fotografií zo zbierok múzea k dohodnutým témam.
  • U nás dostanete široký výber literatúry k histórii Piešťan, najbližšieho regiónu ako aj knihy k dejinám slovenských kúpeľov – výsledok publikačnej a edičnej činnosti múzea.
  • Bohatá ponuka suvenírov a pohľadníc.
  • Vstupné 1€
  • Vstupné pre študentov len 0,50€, pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.

Sponzori a podporovatelia

Galéria