Balneologické múzeum

 

Balneologické múzeum

(0 hlasov)

Z HISTÓRIE PIEŠŤANSKEJ MUZEÁLNEJ SPOLOČNOSTI A DEJÍN BALNEOLOGICKÉHO MÚZEA

Počiatky múzea

Vznik múzea je pevne spätý s Piešťanskými kúpeľmi. Založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej len PMS) a vznik múzea iniciovali Imrich Winter (1878 – 1943) a jeho blízky spolupracovník a správca kúpeľov Václav Vlk (1886 – 1955). Jedným z hlavných dôvodov, ktorý ich k tomu viedol, bola snaha priblížiť návštevníkom kúpeľov históriu a kultúru kúpeľov, ich najbližšieho okolia ako aj osobitosti prírody tejto oblasti.

Začali zbierať predmety prezentujúce ľudovú kultúru, archeologické nálezy, artefakty dokumentujúce dejiny kúpeľov a takto položili základ muzeálnych zbierok. Vďaka podpore Ľudovíta Wintera a priamej zainteresovanosti jeho brata Imricha sa podarilo už 21. júna 1928 vystaviť v priestoroch Kúpeľnej dvorany – Kursalónu – zozbierané muzeálne predmety.

Etnografická sbierka

Múzeum dostalo názov „Etnografické“ a vystavené exponáty tematicky tvorili osem častí: flóra, fauna, národopisná keramika, kroje a výšivky, ľudová architektúra, slovenské rezbárstvo a maľby, história a archeológia. Rok vzniku múzea môžeme považovať aj za rok reálneho vzniku Piešťanskej muzeálnej spoločnosti (ďalej aj PMS). Nadšenci, ktorí ju tvorili pokračovali tak úspešne, že už v roku 1930 bolo možné expozíciu múzea rozšíriť.

Piešťanská muzeálna spoločnosť a najmä jej vedenie – Imrich Winter a tajomník Václav Vlk pomýšľali v priestore medzi kúpeľným divadlom a Kúpeľnou dvoranou na vybudovanie samostatnej budovy múzea, ktorá mala byť spojená so sem preneseným dreveným kostolom z Podkarpatskej Rusi.

Jednou z najvýraznejších osobností bol V. Vlk, ktorý prišiel do Piešťan v roku 1921 a pôsobil tu ako správca Piešťanských kúpeľov. Popri predsedovi PMS I. Winterovi mal najväčšiu zásluhu na zriadení múzea a zaujímal sa predovšetkým o archeológiu. V roku 1933 zachránil časť nálezov z bohatého kniežacieho hrobu I. zo Stráží. Mnohé nálezy sám reštauroval.

Postupne sa rozširoval aj počet členov PMS. Finančné prostriedky a vecné dary získavala PMS od riaditeľstva kúpeľov – Winterovcov, Krajinského úradu v Bratislave, Okresného výboru v Piešťanoch, od riaditeľa pražskej Živnobanky a protektora pražského Národního musea Dr. J. Preissa, Okresného úradu v Novom Meste n/Váhom, Župného úradu v Trenčíne a od vzácnych návštevníkov z radov domácich i zahraničných kúpeľných hostí, ako aj z členských príspevkov členov PMS.

Piešťanské múzeum navštívil v roku 1931 významný slovenský výtvarník a spisovateľ Janko Alexy (1894 – 1970). V rokoch 1932 až 1937 žil v Piešťanoch a bol aj členom PMS. Informácie o jeho návšteve múzea sme našli v článku „Piešťanské zážitky“ (Slovák 1931). Opisuje v ňom samotné múzeum (ako vyzeralo pred reinštaláciou v roku 1933): „Je to len jedna miestnosť. Kompletná slovenská izba z piešťanského okolia. Potom stará literatúra o Piešťanoch a archeologické nálezy. Sbierky, ktoré sú ziskom dlhoročnej práce pána Imricha Wintera.“

Nová expozícia

V rokoch 1932 – 1933 bola expozícia múzea reinštalovaná a rozšírená. Jej slávnostné otvorenie sa konalo 29. júna 1933 predpoludním. Pri otvorení odznelo niekoľko slávnostných príhovorov. V hlavnom prejave, ktorý predniesol Imrich Winter vyzdvihol zásluhy významných členov a priaznivcov PMS pri budovaní múzea. Ďalšie prejavy mali: Dr. Jaroslav Preiss hlavný riaditeľ Živnostenskej banky a predseda Zemského muzea v Prahe, splnomocnený minister Dr. Ing. Jan Voženílek prezident Štátneho pozemkového úradu, protektor múzea okresný náčelník Vojtech Skyčák. „Činnými podporovateľmi“ boli Dr. Antonín Václavík, ktorý sa podieľal na vybudovaní národopisného oddelenia, odborníci z oblasti archeológie – Dr. Jiří Neustupný, ktorý pracoval na vykopávkach vo Veselom a Strážach a odbornou pomocou štátny konzervátor Prof. Dr. Jan Eisner.

Imrich Winter mimoriadne vyzdvihol podiel V. Vlka: „Ako môjho najvernejšieho a najúprimnejšieho spolupracovníka musím tu spomenúť pána Václava Vlka, nášho správcu kúpeľov, ktorý nám s veľkou horlivosťou pomáhal nielen v sbieraní predmetov, ale aj v odbornom preparovaní vykopávek“.

Na otvorení nechýbal ani svetoznámy maliar Alfons Mucha. Program dňa bol poobede obohatený sprievodnými podujatiami. O 16.30 hodine sa v Štadióne naproti múzeu konala ľudová krojovaná slávnosť ktorej sa zúčastnili krojované skupiny z „dedín piešťanského okolia“. Pri príležitosti novootvorenej expozície bol založený aj pamätný album múzea, ktorý poskytuje množstvo dobových informácií – textových i fotografických o múzeu, jeho zbierkových predmetoch a expozícii.

Pomerne podrobné informácie sa o nej dozvedáme zo sprievodcu vydaného v roku 1934. Nová muzeálna expozícia mala v časti Kúpeľnej dvorany vyčlenených šesť miestností a vestibul. V prvej a druhej miestnosti to bola národopisná expozícia a staropiešťanský roľnícky dom, v tretej miestnosti bola časť venovaná osobnosti a dielu gen. M. R. Štefánika, archeológii a paleontológii, ale boli tu vystavené aj artefakty k povstaniam uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, k 30-ročnej vojne, rôzne staré tlače, náboženská a náučná literatúra, bola prezentovaná i osobnosť L. van Beethovena, ktorý pravdepodobne navštívil Piešťanské kúpele v roku 1802. Určitý priestor bol venovaný aj osobe Alžbety Báthoriovej – obávanej Čachtickej panej – ktorá navštevovala Piešťanské kúpele a mala tu postavenú i menšiu kúriu. Okrem toho boli v tejto miestnosti vystavené i zbierky dokumentujúce revolúciu v rokoch 1848 – 1849, sakrálne pamiatky a ukážky fauny okolia Piešťan. Štvrtá miestnosť expozície mala zase národopisné zameranie: modrotlač, ľudové sakrálne plastiky, pastierske umenie a podmaľby na skle. V piatej miestnosti boli vystavené minerály a nerasty a materiály venované problematike piešťanských mostov. V poslednej, šiestej miestnosti návštevník našiel staré tlače, lekárske nástroje, dokumenty, olejomaľby, plány a fotografie k histórii Piešťanských kúpeľov a vo vestibule zasa Dominov herbár, fotografie a akvarely rastlín.

O charaktere zbierok a expozícií piešťanského múzea, po reinštalácii znovuotvoreného v roku 1933, sa dozvedáme nielen zo spomínaného sprievodcu expozíciou, ktorý vyšiel tlačou v roku 1934 v slovenčine, nemčine a angličtine, ale aj z početných článkov.

Propagácia a významní hostia

Dňa 11. mája 1939 večer bola v rozhlase dokonca vysielaná reportáž z piešťanského múzea o pamiatkach na gen. Štefánika. Rok predtým navštívila Štefánikovu expozíciu jeho snúbenica markíza G. Benzoni. Jej podpis nachádzame v knihe návštev múzea pod dátumom 13. V. 1938. V 30. rokoch 20. storočia múzeum navštívili viacerí panovníci štátov vtedajšej Britskej Indie. Piešťanské múzeum navštívilo aj mnoho iných významných osobností, napríklad: arcibiskup Pavol Jantauš (podpis v knihe návštev zo 16. III. 1930 a 4. VI. 1938), politik Ján Masaryk (podpis v knihe návštev z 12. IX. 1930), budapeštiansky maliar Arpád Basch (podpis v knihe návštev zo 16. VIII. 1931), piešťanský farár a starosta Alexander Šindelár (podpis v knihe návštev z 18. V. 1932), Pavol Socháň zakladateľ modernej slovenskej etnografie (podpisy v knihe návštev v r. 1931, 31. III. 1932 a 22. VI. 1932), archeológ Jan Eisner (podpisy v knihe návštev z októbra 1929 a 22. VI. 1932), národopisec Antonín Václavík (podpisy v knihe návštev z 21. VI. 1932), riaditeľ Živnostenskej banky Dr. Jaroslav Preiss a botanik Prof. Dr. Karel Domin (podpisy v knihe návštev z 22. VIII. 1932 a K. Domin aj 16. VII. 1932), významný priekopník slovenskej archeológie Ing. Štefan Janšák (podpis v knihe návštev z 9. XI. 1931), zakladateľ archeologického ústavu v Martine Vojtech Budinský - Krička (podpis v knihe návštev z 12. IV. 1939), významná americká herečka Lilian Gish (podpis v knihe návštev z 3. VIII. 1938) a mnohí ďalší. Medzi významnými návštevníkmi nechýbali ani slovenskí výtvarní umelci: maliar a spisovateľ Janko Alexy (podpis v knihe návštev z 15. VIII. 1931), maliar Miloš Bazovský (podpis v knihe návštev z 27. VI. až 30. VII. 1936) či maliar Martin Benka (podpis v knihe návštev z 5. VI. 1933).

Z novšej histórie

V roku 1951 bolo múzeum zoštátnené a stalo sa Okresným múzeom. V roku 1963 bolo premenované na Balneologické múzeum a cieľom tohto špecializovaného múzea bolo dokumentovať históriu kúpeľov a kúpeľníctva na území Slovenska. Pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika Ivana Krasku, 12. júla 1976, Balneologické múzeum slávnostne otvorilo v priestoroch jeho piešťanského bytu expozíciu Pamätná izba Ivana Krasku.

V roku 1989 získalo múzeum od mesta Piešťany do prenájmu budovu Vilu doktora Lisku. Po predchádzajúcej príprave bola 29. júna 1994 slávnostne otvorená nová expozícia História kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. 11. júna 1999 bola slávnostne otvorená nová expozícia múzea Sakrálne umenie zo zbierok Balneologického múzea.

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Naše služby

  • Lektorský výklad.
  • Je možné sa dohodnúť i na prednáškach spojených s premietaním krátkych filmov alebo prezentáciou fotografií zo zbierok múzea k dohodnutým témam.
  • U nás dostanete široký výber literatúry k histórii Piešťan, najbližšieho regiónu ako aj knihy k dejinám slovenských kúpeľov – výsledok publikačnej a edičnej činnosti múzea.
  • Bohatá ponuka suvenírov a pohľadníc.
  • Vstupné 1€
  • Vstupné pre študentov len 0,50€, pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.

Sponzori a podporovatelia

Galéria