Expozícia archeológie

 

Expozícia archeológie

(3 hlasov)

Expozícia dokumentuje históriu osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia, ktorá siaha do dávneho praveku. Oblasť mesta a jeho najbližší región sa nachádza na západnom Slovensku v severnej časti Trnavského kraja. Ohraničujú ho pohoria Malé Karpaty a Považský Inovec.

Človek prichádza do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Pravekí lovci si všimli prírodné danosti tohto prostredia. Ich pozornosti neunikli v zime nezamŕzajúce termálne pramene, okolo ktorých sa koncentrovala zver, bohatý svet ramien rieky Váh a vyvýšené polohy vhodné na osídlenie, na ľavom brehu, bezprostredne nad prameňmi chránené pred pravidelnými záplavami rieky. Rieka Váh výrazne ovplyvňovala charakter osídlenia tejto oblasti, vývoj kúpeľov i mesta Piešťany po tisícky rokov.

Zaujímavé a unikátne sú nálezy pozostatkov pravekých zvierat. V novej archeologickej expozícii sú prezentované aj nálezy z najnovších archeologických výskumov múzea – mamutie kly a kamenné nástroje z novoobjaveného náleziska z mladšieho obdobia staršej doby kamennej z Krakovian-Stráží. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie archeologické náleziská v Moravanoch nad Váhom. Z polohy Podkovica pochádza vôbec najstaršia známa ľudská plastika z územia Slovenska – plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla – Moravianska Venuša, ktorej vek je 22 800 rokov pred n. l. Táto unikátna plastika sa našla náhodne. Na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia ju vyoral moraviansky roľník Štefan Hulman-Petrech. V expozícii môžete obdivovať veľmi kvalitnú kópiu Venuše z Moravian.

Z táborísk lovcov pochádzajú i štiepané kamenné nástroje, úštepy – odpad vzniknutý pri výrobe nástrojov a našiel sa tu i krásny náhrdelník zhotovený z mušlí.

Mladšia a neskorá doba kamenná ( 5000 – 2000 pred n. l.) znamená aj v piešťanskom regióne zmenu hospodárstva pravekých spoločenstiev. Jeho základom sa stalo poľnohospodárstvo. Tento produktívny spôsob zaobstarávania obživy – pestovaním obilnín a chovom dobytka znamenal úplnú premenu v spôsobe života. Pravekí roľníci žili usadlým spôsobom života, ktorý si vyžiadal cyklus roľníckeho roku. Jednotlivé kultúry tohto obdobia sú v okolí Piešťan zastúpené objavmi sídlisk, pohrebísk i množstvom ojedinelých nálezov. Objavuje sa keramika zdobená maľovaním a rytými ornamentmi, nádoby v tvare zvierat, hlinené ľudské plastiky, ale i kostené šidlá, parohové motyky a drobné štiepané nástroje. Unikátny je súbor nálezov z hrobu zo záveru mladšej doby kamennej, ktorý tvorila nádoba, kamenný nôž, náhrdelník z prevŕtaných psích zubov, nášivky zhotovené z lastúr, medená špirálka a ozdoba krku.

Doba bronzová (2000/1900 – 800/750 pred n. l.) je pomenovaná podľa nového materiálu – bronzu – ktorý sa uplatnil pri výrobe nástrojov, šperkov i zbraní. V období prechodu – v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej sa objavujú prvé kovové nástroje. Boli takmer z čistej medi, ako napríklad nádherné sekeromlaty z Hrádku, Vrbového. Ale objavujú sa i prvé bronzové sekerky a stále sa používajú aj kamenné a kostené nástroje. Eneolitické kostrové pohrebisko bolo preskúmané vo Veselom a jeden z hrobov bol prenesený do expozície múzea tak ako sa našiel. Významnými náleziskami z tohto obdobia sú – opevnená osada zo staršej a strednej doby bronzovej vo Veselom, objav obydlia zničeného požiarom s množstvom nádob vo Vrbovom, nálezy pokladov nástrojov, ozdôb a zbraní z Banky a Piešťan, hradisko zo strednej doby bronzovej v Ducovom na Kostolci. Z neskorej doby bronzovej sú to žiarové pohrebiská v Banke, Hubine, Kocuriciach, Krakovanoch i Rakoviciach. Z nálezísk pochádzajú nielen kovové nástroje (sekerky, sekeromlaty, kosáky), šperky a doplnky odevu a účesu – ihlice, spony, prstene, špirálky ale i veľké množstvo keramiky –amfory, šálky, misy, džbánky, cedidlá a i. Okrem toho i tkáčske závažia – doklad textilnej výroby, doklady spracovania kosti a parohu – šidlá, hladidlá, kostené brusle, súčasti konského postroja a fragmenty foriem na odlievanie kovových nástrojov.

Staršia doba železná – doba halštatská (750 – 450 pred n. l.) patrí k slabšie preskúmaným úsekom praveku v Piešťanoch a najbližšom okolí. Okrem dokladov spracovania železa, je to len zopár ojedinelých nálezov.

Mladšia doba železná – doba laténska (450 – prelom letopočtov) je obdobím keď územie Slovenska, predovšetkým jeho úrodné oblasti, ale i oblasti s výskytom nerastného bohatstva, osídlili keltské kmene. Na stredné Považie, do okolia Piešťan, prenikli o niečo neskôr, na konci 2. storočia pred n. l. Z neskorolaténskych lokalít v Moravanoch nad Váhom pochádza strieborná keltská minca a železný laténsky nôž. Na prelome letopočtov sa územie Slovenska dostáva do susedstva Rímskej ríše – jej provincií Panonnia (v západnom Maďarsku) a Noricum (v dnešnom Rakúsku). Hranicu tvorila rieka Dunaj. Napriek tomu rímske vojská prenikli na naše územie a bojovali s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov na území Slovenska. V časoch mieru sa na našom území pohybovali i rímski obchodníci, čo nám dokladajú i nálezy rímskych mincí z okolia Piešťan, rímske výrobky – hlinená vázička a lampička nájdené v dedine Banka. Vystavená je aj zaujímavá kolekcia nálezov z rímskeho mesta Carnuntum v dnešnom Rakúsku, neďaleko hraníc zo Slovenskom. Do piešťanského múzea ju daroval jeho zakladateľ Imrich Winter.

Vystavená zbierka rímskych mincí okrem iného poskytuje predstavu nielen o minciach, ktoré sa používali aj na území Slovenska, ale je i pekným príkladom portrétov na minciach. Aj vďaka nim vieme ako vyzerali rímski cisári – tí najznámejší – Augustus, Traján, Hadrián, Marcus Aurelius ale i tí menej známi.

Z celoslovenského i európskeho hľadiska je unikátny objav dvoch bohatých, tzv. kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej (3. – začiatok 4. storočia n. l.) a tretieho skromnejšieho hrobu v dedinke Stráže, dnes súčasť obce Krakovany. Skromnejší hrob obsahoval len bronzový kotlík, ktorý slúžil ako urna – boli v ňom uložené kostičky z nebožtíka spáleného na hranici.

Prvý kniežací hrob objavili v roku 1933 pri ťažbe hliny a časť nálezov sa vďaka V. Vlkovi a českému archeológovi J. Neustupnému dostala do piešťanského múzea. Dňa 23. februára 1939 sa taktiež pri ťažbe hliny našiel druhý bohatý kniežací hrob. Člen Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a správca múzea Ernest Opluštil zachránil a do zbierok múzea získal množstvo predmetov: strieborné spony, strieborné ostrohy, bronzovú kanvicu a obetnú misku, tenkostennú bronzovú kanvicu, cedidlo s plochým nezdobeným držadlom, bronzovú misu s troma závesnými kruhmi, striebornú misu taktiež s troma závesnými kruhmi, bronzovú trojnožku zdobenú hlavičkami boha Merkúra, zvyšky troch drevených vedier s bronzovým okutím, strieborné sitko, tepanú striebornú misku, strieborný nožík zdobený zlatou fóliou, strieborné šidlo, dve strieborné lyžičky, súprava strieborných a pozlátených kovaní opaska, bronzové hroty a strieborný hrot šípu, keramický tanier a kostený hrebeň. Pozoruhodná je súprava hracích kameňov zo spoločenskej hry na spôsob hry mlyn. Nálezy zo Stráží sa stali kvalitným základom archeologickej zbierky múzea. Vôbec po prvýkrát je nález vystavený komplexne. Vďaka spolupráci s Centrálnym rímsko-germánskym múzeom v Mainzi (RGZM) boli vybrané predmety tohto súboru citlivo a mimoriadne kvalitne reštaurované v špecializovaných laboratóriách tohto múzea. Zreštaurovali unikátny súbor rímskeho skla (dve sklené fľaše a päť sklených misiek), nádhernú bronzovú kanvicu zdobenú hlavou Medúzy a vybrané strieborné ostrohy a spony.

Vo forme kópií zhotovených taktiež v múzeu v Mainzi je tu vystavených aj desať unikátnych predmetov súboru, ktoré sú v zbierkach iných slovenských múzeí – Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a Archeologického múzea SNM v Bratislave: jedna z motýľovitých spôn, strieborné sitko, lyžička, drobné strieborné nožničky, oválna plochá misa. Absolútnym unikátom je plochá strieborná misa s nádherne zdobeným uchom, hlboký strieborný pohár – skyfos a misa zdobená reliéfmi leva a levice.

Významné sú však aj kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, ktoré boli objavené v roku 1929 náhodne pri ťažbe hliny v tehelni na juhozápadnom okraji obce Stráže.

Ďalšie významnejšie nálezy z piešťanského regiónu pochádzajú z 8. a 9. storočia, z obdobia Veľkomoravskej ríše. Je to sídlo veľmoža – veľmožský dvorec, ktorý je mimoriadne významný objavom základov veľkomoravského kostolíka – rotundy – z polovice 9. storočia. Okolo nej bolo preskúmané menšie veľkomoravské pohrebisko. V hroboch sa našli strieborné šperky, súčasti výstroje bojovníkov – bohato zdobené ostrohy a kovania.

Archeologickú expozíciu múzea dopĺňajú mladšie nálezy z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku a včasného novoveku.

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Naše služby

  • Lektorský výklad.
  • Je možné sa dohodnúť i na prednáškach spojených s premietaním krátkych filmov alebo prezentáciou fotografií zo zbierok múzea k dohodnutým témam.
  • U nás dostanete široký výber literatúry k histórii Piešťan, najbližšieho regiónu ako aj knihy k dejinám slovenských kúpeľov – výsledok publikačnej a edičnej činnosti múzea.
  • Bohatá ponuka suvenírov a pohľadníc.
  • Vstupné 1€
  • Vstupné pre študentov len 0,50€, pedagógovia sprevádzajúci žiakov majú voľný vstup.

Sponzori a podporovatelia

Galéria